Budovanie obce od vojny po súčasnosť
Skýcovčania po návrate do vypálenej obce zostali zhrození, ale nepokorení. Neopustili svoje rodisko, ale ho začali dvíhať z ruín, začali budovať nový Skýcov. Čo všetko sa vybudovalo po vojne? V prvom rade si ľudia budovali vlastné strechy nad hlavou. Už v júni 1945 prišla do obce finančná pomoc od štátu ako preddavok na vojnové škody vo výške 50 % zistených škôd. I napriek ťažkostiam s dopravou materiálu zo Zlatých Moraviec obnovovali občania svoje domovy. Situáciu uľahčili Rudolf Jenis a Michal Žikavský, ktorí zakúpili nákladné autá.
Okrem svojich domov stihli vybudovať aj poschodovú budovu obecného úradu s dvoma bytmi. Do užívania bola daná v roku 1950. V nej bol umiestnený poštový úrad, zasadačka, kancelária MNV, úverové družstvo a obecná knižnica.
Občania cítili potrebu postaviť si kultúrny stánok, a tak v rokoch 1951 – 1953 vybudovali vedľa budovy obecného úradu kultúrny dom. Na obidvoch dielach odpracovali Skýcovčania stovky hodín bezplatne.
Nezabudli ani na tých, ktorí padli v 1. a 2. svetovej vojne. V roku 1948 im odhalili pomník pri kostole. Jeho autorom je sochár A.J. Schwab. Je to súsošie. Na ľavej strane je Skýcovčanka v ľudovom kroji s dievčatkom, napravo je vojak. Na najvyššom mieste je Sedembolestná Panna Mária. Na tabuli sú mená obetí 1. a 2. svetovej vojny. Na ďalšej doske je nápis: „Vďaka večná hrdinom padlým v boji v časoch poroby – neslobody. Za krajšiu budúcnosť nás i našich detí, obeť vaša nás zaväzuje a svätí...“ Pri príležitosti 8. výročia SNP bol v roku 1953 pred kultúrnym domom odhalený pamätník SNP, jeho autorom je sochár Ľudovít Goga.
V roku 1954 bol zachytený prameň z Vápenného vrchu a vybudovaný bol celoobecný vodovod. 31. decembra 1955 bola ukončená elektrifikácia obce. Petrolejové lampy nahradili elektrické žiarovky. Využívaním elektrickej energie sa uľahčili mnohé práce v domácnosti.
V roku 1959 bolo založené JRD. Prinieslo veľké zmeny v spôsobe hospodárenia na poľnohospodárskej pôde i v živote ľudí. Prvým predsedom sa stal Jozef Matejov. Pomerne dobre prosperovalo pod vedením predsedu Petra Krnáča zo Žitavian. V roku 1974 sa spolu s inými obcami zlúčilo s JRD SNP Topoľčianky. Zameriavalo sa na chov dobytka, ošípaných, pestovanie obilnín a krmovín. Prácu v ňom našli mnohí Skýcovčania. Po roku 1989 sa zmenili podmienky hospodárenia. Zrušený bol chov hospodárskych zvierat, zmenšila sa rozloha ornej pôdy, lúky a pasienky sa nevyužívajú, hospodárske budovy chátrajú. V tomto období časť z nich využívajú firmy pôsobiace v areáli.
Aj šesťdesiate roky boli prínosom pre obec. V roku 1960 bol vybudovaný celoobecný rozhlas. Skončila sa éra bubeníkov, ktorí oznamovali dôležité správy v obci.
V roku 1963 bola ukončená výstavba plnoorganizovanej školy s dvoma učiteľskými bytmi. V prvých rokoch navštevovalo školu 280 žiakov.
Dedina rastie, na stavebných pozemkoch na uliciach Pod Vŕškami, na Záhumní a v Konopniskách vyrastajú nové rodinné domy. V roku 1964 – 65 bola postavená požiarna zbrojnica. Pri kaštieli bol vymeraný pozemok na nové futbalové ihrisko, vybudované boli športové kabíny.
Zastaraná predajňa potravín v obci nestačila, preto bola v roku 1967 otvorená nová predajňa v dolnej časti obce.
Výstavba obce pokračovala aj v ďalších rokoch. Pri objektoch JRD bolo v roku 1971 vybudované benzínové čerpadlo (zrušené bolo po roku 1989). Na miestnom cintoríne bola v roku 1973 ukončená výstavba domu smútku.
Po dohode s JRD sa na bývalom ihrisku vybudovala prevádzkáreň závodu Kovoplast. Svoju činnosť začala 2. januára 1973, prácu v nej našlo 70 ľudí. Výroba bola zastavená v roku 1994.
Obetiam tragédie v Drahožici počas 2. svetovej vojny bol v roku 1974 odhalený pomník.
V roku 1975 sa v Brezinách začalo s výstavbou branno–-športového areálu, do užívania bol daný v roku 1979.
Zastarané priestory predajne potravín boli nevyhovujúce, a tak sa po dohode s Jednotou SD v Nitre začalo v roku 1975 v strede dediny s výstavbou nákupného strediska. Otvorené bolo v roku 1978. V jeho priestoroch bola zriadená predajňa potravín, ovocia a zeleniny a predajňa mäsa.
Zdroj pitnej vody z Vápenného vrchu už nestačil, na miestny vodovod bol napojený v roku 1980 nový zdroj zachytený na Rakytí. V roku 1990 –1993 bol zachytený zdroj pitnej vody zo studničky v objekte poľnohospodárskeho družstva.
Z iniciatívy členov Slovenského zväzu záhradkárov sa začal v roku 1982 budovať liehovar. Do prevádzky bol daný až v roku 1991.
V roku 1984 sa vybudovalo námestie, otočňa pre autobusy a autobusová čakáreň. Pre lepšiu orientáciu v obci boli v roku 1989 pomenované ulice.
Rozsiahly areál základnej školy bol v roku 1990 rozdelený na 19 stavebných pozemkov pre individuálnu bytovú výstavbu.
Kaštieľ, ktorý bol zničený počas vypálenia Skýcova v marci 1945, chátral. Hľadali sa prostriedky na jeho záchranu. V osemdesiatych rokoch 20. storočia členovia Zväzu ochrancov prírody v Nitre opravili strechu nad palotou a na veži Nebojsa. Od roku 1991 sa na jeho obnovu postupne získalo 6 miliónov Sk. Kaštieľ bol zachránený a 17. júla 1997 bol sprístupnený verejnosti. Získať ďalšie finančné prostriedky na jeho dokončenie bolo veľmi ťažké. V roku 2000 sa stal kaštieľ súkromným majetkom. Jeho majitelia ho dávajú do pôvodného stavu. Je dominantou našej obce.
Po vybudovaní čistiarne odpadových vôd v roku 1997 a postupnej výstavbe kanalizačnej siete sa v celej obci vyriešil problém odvádzania splaškových vôd. Medzi stavby, ktoré si vyžiadali vysoké náklady, patrila plynofikácia obce. Ani nie za trištvrte roka bolo toto dielo hotové. Do prevádzky bolo dané v septembri 1998. Škoda, že vysoké náklady na plyn nútia mnohých ľudí vrátiť sa k pôvodnému vykurovaniu bytov drevom.
Aby sa priblížila a zachovala tradícia vápenkárstva, boli v roku 2001 na Vápeniciach obnovené pece na pálenie vápna, v tomto období bol dobudovaný motokrosový areál na Michelovskej.
V roku 2002 bol osadený dvojkríž na Vápennom vrchu. V tomto roku bola na Vápennom vrchu vybudovaná rozhľadňa. Po niekoľkých rokoch bola z bezpečnostných dôvodov zrušená. V auguste 2005 bol sprístupnený Náučný chodník Vápenný vrch. Obnovila sa zašlá sláva vápenkárov. Odkryté boli štôlne na lámanie kameňa. Návštevníci obce si môžu pozrieť sklepenie pece a pálenie vápna v novovybudovanej peci na Vápeniciach. V auguste 2006 bola ukončená rekonštrukcia domu smútku.
Poslednou investíciou v obci v roku 2007 bolo vybudovanie pevných chodníkov Hlavnou ulicou.
V roku 2008 bola zrekonštruovaná budova fary. Vymenená bola strešná krytina, okná, obnovená a zateplená bola fasáda, obnovený bol múrik a oplotenie. Rozsiahlou rekonštrukciou prešiel najstarší cintorín. Vytvorených bolo okolo 500 hrobových miest, prevažne dvojhrobov. Vysvätený bol koncom roka 2009.
V rekordnom čase bolo v roku 2010 v športovom areáli vybudované a odovzdané multifunkčné ihrisko. Slúži všetkým záujemcom rôznych vekových kategórií o rôzne druhy športu.
V roku 2011 dostala novú tvár budova obecného úradu. Od roku 1950, keď bola postavená, prešiel interiér viacerými prestavbami. V tomto roku boli na nej vymenené okná, strešná krytina, budova bola zateplená, vynovená bola fasáda. Ukončená bola rekonštrukcia Námestia SNP. Kruhová časť bola riešená ako oddychový parčík s fontánou a pamätnou mramorovou doskou. Po celej ploche námestia sa nachádza verejné osvetlenie, vysadené sú stromy a zeleň. Zreštaurovaný bol pomník obetiam 1. a 2. svetovej vojny, Minárov kríž a socha Jána Nepomuckého na okraji obce.
V roku 2012 bola vykonaná plynofikácia budovy ZŠ. Vyriešilo sa tak vykurovanie tejto budovy.
V areáli ZŠ bola vybudovaná a v roku 2013 daná do užívania bytovka - šesť nájomných jednoizbových a dvojizbových bytov.
Rozsiahla rekonštrukcia budovy ZŠ sa uskutočnila v roku v roku 2014. Do jej priestorov na prízemí bola presťahovaná MŠ.
V roku 2015 bola uskutočnená rekonštrukcia verejného osvetlenia.
Na Vápennom vrchu bola v roku 2017 vybudovaná krížová cesta. Rozsiahlou rekonštrukciou prešiel aj farský kostol. Vymenené boli okná nad vchodom, dvere, obnovená bola fasáda, strešná krytina na veži, vykonaná bola izolácia. V závere roka 2017 bola zrekonštuovaná predajňa COOP Jednota v strede obce. Aj v roku 2018 pokračovali práce v kostole. Vybudované bolo plynové kúrenie.
Text: Monografia Skýcov Mgr. Helena Juríková