Preskočiť na hlavné menu Preskočiť na obsah
Preskočiť navrch stránky Preskočiť na koniec obsahu

Ľudový kroj

Pre obyvateľov Skýcova bolo v minulosti typické ľudové odievanie. Základným materiálom pre jeho zhotovenie boli konope, ktoré si ľudia pestovali. Dodnes sa zachoval chotárny názov i ulica Konopniská. Odev sa líšil podľa veku aj pohlavia.

 

Detský odev
Bol veľmi jednoduchý. Malé deti, bez ohľadu či je chlapec alebo dievča, nosili dlhé košieľky. Až staršie deti sa začali odlišovať. Chlapci nosili gete a košele z plátna, ktoré sa tkalo doma. Dievčence nosili sukne, rukávce, harajdy a zástery. Oblečenie sa šilo väčšie, aby vydržalo dlhšie, alebo ho mohli nosiť viacerí súrodenci.

 

Ženský odev
Skýcovský kroj vyniká svojráznosťou a pestrosťou. Základom bol sponík z bieleho plátna do pása. Od pása hore bol k nemu prišitý červený ovršník, úzky pás plátna po pazuchy. Upevnený bol tenkou stužkou zozadu cez plece. Stužka bola uviazaná vpredu v obšitej dierke. Na sponík sa obliekla biela sukňa, odolok. Na ňu sa obliekla vrchná sukňa z troch puol. Bola nazberaná, pofaldovaná, pod zásterou bola rovná. Plech, časť sukne zahnutá na spodku, bol obyčajne z iného lacnejšieho materiálu. Sukne sa nosili gangárové, baršonové, hodvábne, glotové, puplínové a štofové. Zástery boli čierne glotové. Zdobili ich stuhy a bohatá výšivka. Vrchnú časť ženského odevu tvorili rukávce. Spočiatku boli z domáceho plátna, neskôr ich šili z tenkého bieleho plátna. Stan, teda ich dĺžka, siahala pod lopatky, aby bolo vidieť červený ovršník. Boli urámené, jemne plisované piestom. Stojatý golier zdobila výšivka, okolo neho bola ručne zhotovená a vyšitá čipka. Bohatá výšivka zdobila plecia i okraje rukávov. Rukávce sa vyšívali harasom červenej, zelenej a ružovej farby. Na smútočných rukávcoch prevládala modročierna výšivka. Pod krkom sa uviazali dvoma pármi nití. Cez ne sa previazali dve široké pestré stuhy. Toto oblečenie bolo sviatočné. Vo všedné dni nosili ženy sťahované rukávce z bieleho plátna, bez goliera a zdobenia. Široké krátke rukávy boli stiahnuté nad lakťom stužkou, ukončené boli bielou čipkou, štikerajom. V zime nosili vydaté ženy podšité čierne kabáty s dlhým rukávom. Boli vypasované do pása a zapínali sa na gombíky. Neskôr sa zahaľovali do vlnáka čiernej farby. Nosili ho preložený nakríž cez plecia, alebo si zahalili aj hlavu. Podľa stavu sa upravovala aj hlava. Slobodné dievčatá nosili vlasy zapletené do vrkoča a do neho bola vpletená stužka. Vydaté ženy nosili čepce. Boli z bieleho plátna, na temene zdobené pestrým kúskom látky. Na čele mali z vlasov urobené lízy. Aby držali, natierali si ich lojom. Čepiec sa ovinul dlhou farebnou stuhou, ktorá siahala cez chrbát a na páse sa prichytila šnúrkami zástery. Vydaté ženy si hlavy pokrývali ručníkmi. Sviatočné šatky boli z bieleho plátna, jeden roh zdobila bohatá výšivka s monogramom i s rokom, v ktorom bola vyhotovená. Obhačkovaná bola širokou bielou čipkou.

 

 

Oblečenie mužov

Jeho zhotovenie i výzdoba boli menej náročné. Muži nosili voľné košele z domáceho plátna so širokými rukávmi s bohatou výšivkou žltej farby. Pod krkom sa košeľa uväzovala šnúrkami. Oblečenie dopĺňali široké geťe z domáceho plátna, na páse sa zaväzovali šnúrkou, dolu boli vystrapkané. V zime nosili nohavice z bieleho súkna, krátke teplé kabanice alebo dlhé haleny. Na hlave nosili širáky a v zime baranice.

 

phoca_thumb_l_kroj_3

phoca_thumb_l_kroj_2

phoca_thumb_l_kroj_5

 

Obuv
V lete chodili najmä deti bosé, alebo si obúvali dreváky. Podošva bola drevená, cez priehlavok boli remence. Ženy nosili v lete pantofle, alebo chodili bosé, muži si obúvali bačkory, do nich si z ovčej vlny uplietli pančuchy. Vo sviatočné dni nosili ženy čierne poltopánky s prackou. V zime nosili muži i ženy čižmy s tvrdou sárou. Na priehlavku bola sára vyrezaná do tvaru písmena V. Obuv si zhotovovali sami, kupovali ju na jarmokoch alebo od obuvníkov, ktorí prichádzali s tovarom do dediny.

Ľudové oblečenie sa v dedine zachovalo pomerne dlho. Zmena v obliekaní nastala po druhej svetovej vojne. Veľká časť oblečenia bola zničená, keď bola dedina vypálená. Menej majetní ľudia z dediny chodili na sezónne práce, na roboty, do Zemplína, do Devínskej Novej Vsi, a tak zasiahli do rázovitého skýcovského oblečenia cudzími prvkami. Najmä mladí ľudia sa začali obliekať jednoduchšie. Odchádzali za prácou do miest, kde si osvojili nové spôsoby odievania.

Zvyšky ľudového oblečenia možno pozorovať u niektorých starších žien dodnes. Je však jednoduchšie, s prvkami súčasných dostupných materiálov.

 

Text z monografie Skýcov 1298 - 2008 od Mgr. Heleny Juríkovej

Autorka maľby krojov Mgr. Eva Škodová