Preskočiť na hlavné menu Preskočiť na obsah
Preskočiť navrch stránky Preskočiť na koniec obsahu

Zvyky a obyčaje

Zvyky a obyčaje boli oddávna neoddeliteľnou súčasťou života ľudí. Mnohé z nich majú svoj pôvod v dávnej minulosti. Ľudia verili v rôzne magické sily, pred ktorými bolo treba chrániť seba, statok i príbytky. Veľmi úzko boli spätí s prírodou. S príchodom zimy sa dni krátili a noci predlžovali. Dlhé zimné večery a menej prác v zimnom období umožňovali stretávať sa v domácnostiach, venovať sa rôznym záľubám, zachovávať rôzne zvyky.

NA ONDREJA – 30. 11.V tento deň dievčatá triasli ploty a vyzývali svätého Ondreja, aby im zjavil, s kým budú stáť pred oltárom slovami:

Ploťe, ploťe, trasien ťa,

svetí Ondrej, prosín ťa.

Daj mi znať, s kín ja buďen

pred oltáron stáť.

NA MIKULÁŠA – 6. 12.  Dospelí a staršie deti v predvečer tohto dňa chodili preoblečení za Mikuláša, čerta a anjela po domoch. Deti sa museli pomodliť a ako odmenu dostali jablká a orechy. Večer si do okna kládli vyčistené čižmy a do rána im dal do nich Mikuláš darčeky, neposlušným aj palicu alebo zemiak.

NA LUCIU – 13. 12.  V predvečer chodili po domoch ženy prestrojené za Lucky. Oblečené boli do bielych šiat a zahalené boli do plachiet. V rukách mali husacie krídlo, ním vymetali všetky kúty v dome, aby z neho vyhnali všetko zlo. V tento deň dievčatá súce na vydaj písali 13 lístkov, na každý napísali meno chlapca, ktorý sa im páčil. Každý deň vybrali jeden lístok, na poslednom bolo vraj meno vyvoleného.

ŠTEDRÝ DEŇ – 24. 12 Už pred Vianocami sa po dedine piekli oplatki. Do niektorých sa vložil petržlen a cesnakový strúčik. Nimi sa pred večerou kŕmil dobytok. Na Štedrý deň sa piekli koláče a pupáčki, Chystala sa večera. Celý deň sa ľudia postili. Pred večerou chodil po domoch obecný pastier, zavinšoval všetkým veselé sviatky, veľa zdravia, dobrú úrodu a vyšibal domácich brezovým prútom, štedrákom. Prút stál po celý rok v kúte a bol výstrahou pre neposlušné deti. Pod stropom na hrade visel vianočný stromček, ozdobený bol jablkami a orechmi. Rodičia ho vyzdobili v noci, keď deti spali. Ráno ho našli hotový. Verili, že im ho priniesol Ježiško. Večera mala pre každého v dome zvláštne čaro. Bola niečím vynimočným, slávnostným. Na stole prikrytom domácim obrusom boli oblátky, jablká, orechy a med. Zvyčajne najstarší v dome predniesol vinš: „Vinšujen ván zdravie, šťastie, hojnuo Bošskuo požehnanie a po smrti královstvo nebeskuo.“ Všetci sa spoločne pomodlili a posadili sa k stolu. Gazdiná hodila do každého kúta orechy so slovami: „ Moje milie kúťiki, niman vás čín obdariť len tínto malin darčekon.“ Najprv sa jedli oblátky s medom, aby bol život sladký. Potom rozkrojil otec jablko. Podal z neho každému so slovami: „Keť ťa bude zvádzať, pomisli si na mna.“ Hviezdička na prekrojenom jablku znamenala zdravie, krížik znamenal smrť niektorého člena rodiny. To isté symbolizovali i orechy. Zdravé jadierka boli symbolom zdravia, choré predpovedali chorobu. Potom sa jedla kyslá hríbová polievka. Tradičným jedlom boli makové pupáčki a varené sušené slivky. Na znak toho, že Ježiško sa narodil na slame, doniesla sa slama do izby pod stôl, vyniesla sa až na Tri krále.

Po večeri dievky na vydaj pozametali a vyniesli smeti. Z ktorej strany zaštekal pes, v tú stranu sa malo dievča vydať. Popod okná chodili Cigáni z cigánskej osady spievať koledy:

Apoštoli, apoštoli,

čo ste smutní neveselí.

My sme smutní, neveselí,

že sme Krista nevideli.

Odmenení boli koláčmi, pálenkou alebo grajciarmi. Dievčatá sa do polnočnej omše, utierne, schádzali v domoch, liali olovo, varili halušky s lístkami, veštili svoju budúcnosť. O polnoci išli dedinčania na polnočnú omšu, deti sa tešili na Ježiška v betleheme.

BOŽIE NARODENIE – 25.12. Je to veľký cirkevný sviatok. V dome sa vykonávali len najnutnejšie práce. Nevarilo sa, neriadil sa statok, len sa nakŕmil. Nechodilo sa ani po návštevách. Verilo sa, že keď do domu v tento deň príde žena, niekto do roka zomrie.

NA ŠTEFANA – 26.12.  Tento sviatok bol voľnejší. Vinšovalo sa Štefanom, bolo ich v dedine dosť. Večer sa konala štefanská zábava.

SILVESTER – 31.12.  Bol to posledný deň v roku. V kostole bola ďakovná bohoslužba. Po nej bola v rodinách večera ako na Vianoce. Hovorilo sa jej malé Vianoce.

NOVÝ ROK – 1.1 Po dedine chodili vinšovníci, prednášali vinše:

 

Vinšujen ván tento noví rok,

abi ván dau Pánboch šťaťie, zdravie

a po smťi hojnuo

Bošskuo požehnanie.


Alebo:

Vinšujen ván tento noví rok,

abi ván otpadou s peci bok.

S povala hrada,

abi sa ván vidala ďieuka mladá.

Vinšovníci, prevažne deti, boli odmenení drobnými peniazmi.

 

TRAJA KRÁLI – 6.1.  Týmto dňom sa končilo vianočné obdobie. Po domoch chodil kňaz s miništrantmi, vysvätil dom, na dvere napísal kriedou začiatočné písmená mien troch kráľov s príslušným rokom.

HROMNICE – 2.2.  V kostole sa svätili hromničné sviečky, hromničky, zapaľovali sa v príbytkoch počas búrok. Mali ho chrániť pred bleskom.

FAŠIANGY – Je to obdobie od Troch kráľov po Popolcovú stredu. Keďže je Veľká noc pohyblivá aj fašiangy nie sú rovnako dlhé. Počas fašiangov sa konali zábavy a svadby. Vyvrcholením boli posledné tri dni.V nedeľu chodili mládenci po fašanguvaní. Za spevu a hry na harmonike chodili po dedine po domoch. Na ražeň im dali slaninu, do koša vajíčka. V krčme z nich robili praženicu, prijímali chlapcov medzi mládencov, volili mládenského richtára. Zábavy boli tri dni. Posledný deň bol klátikový tanec. Mládenci uviazali dievke na nohu klátik, vykrútili ju, za tanec musela zaplatiť. V utorok trvala zábava do polnoci, potom sa pochovala basa, začal sa pôst.

POPOLCOVÁ STREDA Týmto dňom sa začína pôstne obdobie. Pri omši kňaz robí veriacim na čele krížik so slovami: „Prach si a na prach sa obrátiš.“ Po celý pôst sa ľudia zdržiavali mäsitých jedál, mnohí v tomto období nefajčili a nekonzumovali alkohol.

KVETNÁ NEDEĽA – Bola to posledná nedeľa pred veľkým týždňom. Voľakedy chodili po dedine dievčatá so zelenou vŕbou ozdobenou mašľami a spievali piesne. V kostole sa svätia baburiatka, ratolesti z rakyty na znak príchodu Ježiša do Jeruzalema. Dodnes sa odnášajú domov, zasúvajú sa za sväté obrazy, v minulosti sa kládli za hrady na strope.

VEĽKÁ NOC – Je najväčším kresťanským sviatkom. Kresťania na celom svete si pripomínajú umučenie a zmŕtychvstanie Ježiša Krista. Patrí k nej veľkonočné trojdnie Zelený štvrtok, Veľký piatok a Biela sobota .

Zelený štvrtok – Je deň, keď si kresťania pripomínajú ustanovenie Sviatosti Oltárnej. V kostole sa zaviazali zvony, namiesto nich sa ozýval chrapkáč. Večer sa chodili ľudia modliť ku krížom a kaplnkám v chotári.

Veľký piatok – Je dňom ukrižovania Ježiša. V tento deň je dodnes prísny pôst. V kostole podobne ako na Kvetnú nedeľu sa spievajú pašie.

Biela sobota – Je dňom zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Cez deň je jeho telo uložené v hrobe. Chodí sa bozkať Pánbožko. Pôst pretrvával až do vzkriesenia, ktoré bolo po západe slnka. Rozviazali sa zvony, skončilo sa 40-dňové odriekanie.

Veľkonočná nedeľa – Je vyvrcholením veľkonočných sviatkov. Po slávnostnej bohoslužbe sa zasadlo k stolu. Jedli sa vajíčka uvarené vo vode s cibuľovými šupinami, klobása a šunka. Na Veľkú noc sa ľudia chystali nielen duchovne. Bielili svoje príbytky, upratovali a chystali si nové sviatočné oblečenie.

Veľkonočný pondelok – V ten deň chodili mládenci už od polnoci po domoch, kde mali dievča. Vyviedli ho na dvor ku studni alebo k potoku a oblievali ho vodou vedrami. Veru neraz došlo aj k úrazu, Poobede spúšťali mládenci z Vápenného vrchu koleso z voza do Hlbokého jarku. Vynášali ho až dovtedy, kým sa nerozdrúzgalo. Večer sa v krčme konala zábava, prvá od fašiangov.

STAVANIE MÁJA – 1.5. V noci stavali mládenci dievčatám, ktoré sa im páčili alebo svojim vyvoleným, máj. Bol to vysoký smrek olúpaný z kôry, ozdobený bol stuhami. Menším deťom stavajú otcovia brezový máj aj dnes.

HODY – 15. 8. Je to sviatok posvätenia chrámu. Skýcovský kostol zasvätili naši predkovia Nanebovzatiu Panny Márie. Hody sa slávia od nepamäti v najbližšiu nedeľu. Sú príležitosťou na stretnutie príbuzných, najmä ak nebývajú v obci. Deti, mladí či starí chodili na hody do kostola vyobliekaní v krásnych skýcovských krojoch. Poobede sa vozili na kolotoči ringišpíri, ktorý ťahali komendášom chlapci za zvezenie. Po domoch chodili vyhrávať Cigáni na husliach, Cigánky chodili po pýtaní. Večer bola v krčme hodová zábava.

V živote našich predkov bolo počas roka mnoho sviatkov či významných udalostí. Prelínali sa svetské prvky s cirkevnými. Zúčastňovala sa ich celá dedinská pospolitosť. V súčasnosti sa mnohé zvyky a obyčaje vytratili. Oživujú a udržiavajú ich záujmové útvary v škole alebo členovia divadelného súboru.

Text: Monografia Skýcov - Mgr. Helena Juríková