Preskočiť na hlavné menu Preskočiť na obsah
Preskočiť navrch stránky Preskočiť na koniec obsahu

Významné návštevy

Skýcov ako jedna z mála obcí regiónu Zlaté Moravce sa môže pochváliť návštevami významných osobností v minulosti i dnes.

Od roku 1862 až do svojej smrti v roku 1876 žil v Zlatých Moravciach štúrovský básnik Janko Kráľ. Pracoval vo vtedajšej Tekovskej župe ako asesor sirotskej sedrie. Mal na starosti siroty, vdovy a nemanželské deti. Často chodil do Skýcova ku kniežaťu Arthurovi Odescalchimu vo veci jeho nemanželských detí. Veľkorysosť „firšt“ prejavoval tak, že ich matkám rozdával zo svojich pozemkov.S Jankom Kráľom sa spája i Vrchhora, miesto, ktoré sa nachádza na pomedzí Skýcova a Veľkého Klíža. Dodnes sa tam nachádzajú zrúcaniny benediktínskeho kláštora a kaplnka.

Toto miesto bolo známe ako pútnické miesto. Pred poslednou púťou sa rozchýrilo, že tam príde kráľ. Zvedaví pútnici čakali, až kým sa v sprievode husárov neobjavil „firšt“ s akýmsi šedivým pánom, z ktorého sa vykľul Janko Kráľ. Na svojom koni podivín knieža Odescalchi poprevracal všetky stánky. Mal z toho záchvaty smiechu. Nakoniec všetku škodu nahradil. Cirkevná vrchnosť tento jeho počin pokladala za znesvätenie pútnického miesta a púte na Vrchhore zakázala.

Medzi ľuďmi sa zachovali verše:

Skýcovani, Skýcovani,

to sú veru veľkí páni.

Nad gruntami vápno pália

a husári ženy strážia.

Ich autorom bol vraj Janko Kráľ.

Po vytvorení Československej republiky v roku 1918 sa stal jej prezidentom Tomáš Garrique Masaryk. Zámok v Topoľčiankach sa stal jeho letnou rezidenciou. Po prvýkrát sem prišiel v roku 1923. V tom čase už bol vdovec, a tak ho často počas trojmesačného pobytu sprevádzala staršia dcéra Alica, syn Jan a jeho osobný priateľ Karel Čapek, český spisovateľ.

T. G. Masaryk miloval prírodu a so svojím sprievodom sa často túlal po horách v okolí Skýcova. Dodnes sa miesto v lese medzi Skýcovom a Veľkým Klížom volá Pod domcom. Stála tam chata, v ktorej sa T. G. Masaryk zdržiaval počas poľovačiek v skýcovských horách. Cesta k nej viedla popri vápenkách na pálenie vápna. Zastavil sa aj so svojím sprievodom medzi vápenkármi, porozprával sa s nimi a obdaril ich peniazmi. 

phoca_thumb_l_masaryk2_zmena_velikosti

Obec bola poctená významnými návštevami aj po druhej svetovej vojne. Už 8. septembra 1945 navštívil Skýcov prezident ČSR Edvard Beneš.

V roku 1946 poctil Skýcov svojou návštevou minister poľnohospodárstva Július Ďuriš, ktorý sa počas SNP zdržiaval v skýcovských horách. Na čestné uznanie, ktoré obci venoval, napísal: „Boli ste verní svojmu národu, ostaňte aj naďalej vernými budovateľmi svojho slobodného domova. So spomienkou na láskou pečený slovenský chlieb, ktorý ste nám posielali do hôr. Váš Július Ďuriš.“ V tom istom roku navštívil Skýcov predstaviteľ demokratickej strany Jozef Mjartan a predstaviteľ komunistickej strany Gustáv Husák, neskôr prezident ČSSR. V roku 1963 prišiel po prvýkrát do Skýcova Ukrajinec, rodák z Kyjeva, bývalý partizánsky veliteľ oddielu Zarubežnyj Alexander Pantelejmovič Sviatogorov, známy ako major Zorič. Zúčastnil sa osláv 19. výročia SNP a otvorenia plnoorganizovanej ZDŠ. Skýcov navštevoval veľmi často. Získal čestné občianstvo obce Skýcov

V roku 1969 pri príležitosti 25. výročia SNP bol v obci Ján Zeman, veliteľ Novobanského partizánskeho oddielu. Veľa návštevníkov prichádzalo do pamätnej izby, ktorá je zriadená v kultúrnom dome. Zachytáva históriu Skýcova od najstaršieho obdobia až po súčasnosť. V roku 1970 si ju prezreli leteckí pridelenci z Juhoslávie, Francúzska, Rumunska, ZSSR, Kórey, Indie, Indonézie, Turecka, Talianska, USA a NDR, ktorí boli akreditovaní v ČSSR. Zoznámili sa s tragédiou Skýcova počas 2. svetovej vojny.

V roku 1973 si pamätnú izbu prezrela sovietska delegácia. Na jej čele bola námestníčka predsedu Rady ministrov RSFSR Lídia Pavlovna Likovová. „Vaša bolesť je i našou bolesťou, vaša radosť je i našou radosťou. Nech vždy svieti slnko a bude čisté nebo.“ To je zápis v pamätnej knihe. V roku 1984 štafeta „Vypálené obce varujú“ viedla z Tokajíka po vypálených dedinách Slovenska. Zavítala aj k nám. Zhromaždenia občanov sa zúčastnila aj predsedníčka ÚV SZŽ Elena Litvajová.

V tom istom roku navštívili Skýcov major Zorič, V. I. Maximov, J. G. Kuznecov, partizánski velitelia, radistka P. P. Kuznecova, predseda ÚV Zväzarmu Egyd Pepich a šéfredaktor denníka Práca Ján Višváder. Od zriadenia pamätnej izby v roku 1977 do roku 1984 ju navštívilo 48 450 návštevníkov, z toho 2419 zo zahraničia.

Návštevy Skýcova pokračovali aj v ďalších rokoch, väčšinou pri príležitosti výročia vypálenia obce alebo pri príležitosti osláv SNP spojených s pochodom NPCH.

1985 – spomienkového zhromaždenia vypálenia obce sa zúčastnil predseda Slovenskej mierovej rady Juraj Cúth.

1986 – Skýcov navštívil riaditeľ Československého rozhlasu v Prahe Ján Riško.

1995 – pri príležitosti 50. výročia vypálenia obce prišiel do Skýcova minister kultúry Ivan Hudec a minister životného prostredia Jozef Zlocha.

1996 – obec navštívil šéfredaktor Slovenskej republiky Jozef Smolec a poslanci NR SR František Švec a Tibor Cabaj.

1997 – otvorenia ČOV sa zúčastnil minister životného prostredia Jozef Zlocha. Pri príležitosti 5. výročia zvrchovanosti navštívili Skýcov poslanci Augustín Marián Húska, Milan Sečanský a František Švec. Pochodu NPCH sa zúčastnil poslanec NR SR Róbert Fico.

1998 – pietnej spomienky vypálenia Skýcova sa zúčastnil generálny riaditeľ SPP v Bratislave Ján Ducký a poslanec NR SR Pavol Kanis. Pochod NPCH absolvoval Róbert Fico, Július Binder a Alojz Engliš.

1999 – pozvanie na pietnu spomienku vypálenia obce prijal László Miklós, minister životného prostredia

2000 – pozvanie prijal Vladimír Valach, veľvyslanec SR v Paríži. Pietnej spomienky sa zúčastnil Pavol Koncoš, minister pôdohospodárstva, pochod NPCH absolvoval Jozef Migaš, predseda NR SR.

2001 – pietnej spomienky vypálenia obce sa zúčastnil Karol Schwarz, predseda ÚR SZPB a Pavol Koncoš, minister pôdohospodárstva. Osláv SNP a pochodu NPCH sa zúčastnil Peter Brno, štátny tajomník Ministerstva hospodárstva SR, Ivan Gašparovič, poslanec NR SR, Viktor Pasičnik, generálny konzul Ukrajiny. Na zábavno-súťažný program Spieva celá dedina prijali pozvanie Jozef Prokeš a Anna Malíková, predstavitelia SNS.

2002 – na pietne spomienkové zhromaždenie prijal pozvanie Milan Belica, predseda VÚC Nitrianskeho samosprávneho kraja. Osláv SNP sa zúčastnil Peter Ponický, minister školstva, Ľubomír Fogaš, podpredseda vlády, Marián Parkáni, zástupca kancelárie prezidenta republiky, Mária Angelovičová a Tibor Cabaj, poslanci NR SR.

2003 – spomienkového zhromaždenia vypálenia obce sa zúčastnil predseda ÚR SZPB Koloman Vida.

2004 – pri príležitosti spomienky vypálenia Skýcova prijali pozvanie Tibor Cabaj a Milan Belica. Obaja navštívili obec i v roku 2005 a 2006.
Otvorenia 19. ročníka NPCH a osláv SNP sa v roku 2007 zúčastnil Róbert Fico, predseda vlády a Róbert Kaliňák, minister vnútra SR.

Aj v nasledujúcich rokoch navštívili našu obec viacerí ústavní činitelia a politici, najmä pri príležitosti výročia vypálenia obce a pochodu NPCH.

2008 – pri príležitosti výročia SNP a pochodu NPCH prijal pozvanie minister obrany Jaroslav Baška.

2010 - obec navštívili Richard Sulík, predseda NR SR, Róbert Fico, podpredseda NR SR i poslanec NR SR Ján Richter, ktorý navštívil Skýcov i v roku 2012 a v roku 2016 ako minister práce a sociálnych vecí.

2013 – 25. ročník pochodu Náučný partizánsky chodník Skýcov – Zlatno otvoril minister obrany Martin Glváč.
Obec navštívil premiér Róbert Fico aj v roku 2014 pri príležitosti pochodu NPCH, ktorý sa konal na počesť 70. výročia SNP.

V rokoch 2015 a 2016 zavítal do obce Peter Pellegrini , podpredseda vlády pre investície a rozvoj.

2018 – pri príležitosti 73. výročia vypálenia Skýcova sa pietneho spomienkového zhromaždenia zúčastnil Peter Gajdoš, minister obrany. Častými návštevníkmi Skýcova sú pri rôznych spoločenských i kultúrnych podujatiach Milan Belica, predseda NSK, poslanci NR SR i ďalšie osobnosti.

Osobitný vzťah ku Skýcovu má genpor.v.v. Ján Husák. Počas SNP ako partizán býval v dome Pavla Černáka v dnešnej Tabakovej ulici. Keď sa po mnohých rokoch vrátil do Skýcova, učaril mu tak, že sa usadil v obci. Svojimi radami a ochotou pomohol pri zveľaďovaní Skýcova, najmä pri plynofikácii obce a budovaní ČOV.

Ani po odchode do dôchodku nezložil ruky do lona. Stal sa predsedom ÚR SZPB v Bratislave. Každoročne sa zúčastňuje pietneho spomienkového zhromaždenia pri príležitosti vypálenia obce. Z jeho iniciatívy sa od roku 1987 každý rok v auguste koná na počesť SNP pochod NPCH Skýcov – Zlatno.

Text: Monografia Skýcov - Mgr. Helena Juríková