Preskočiť na hlavné menu Preskočiť na obsah
Preskočiť navrch stránky Preskočiť na koniec obsahu

Významné stavby

 

Kaštieľ

Kaštieľ zničený počas vypálenia Skýcova v marci 1945 chátral, hľadali sa prostriedky na jeho záchranu. V osemdesiatych rokoch členovia Zväzu ochrancov prírody v Nitre opravili strechu nad palotou a na veži Nebojsa. V roku 1991 sa na jeho obnovu z prostriedkov Matesa získal jeden milión Sk. Kaštieľ bol zachránený a 17. júla 1997 bol sprístupnený verejnosti. Získať ďalšie finančné prostriedky na jeho dokončenie bolo veľmi ťažké. V roku 2000 sa stal kaštieľ súkromným majetkom. Jeho majitelia ho dávajú do pôvodného stavu. Je dominantou našej obce.

 

 

Z dejín kaštieľa :

 

Dejiny skýcovského kaštieľa sa datujú z roku 1888. Majiteľ z Poľska bol Arthúr Odescalchi , pôvodom Talian. Na Skýcov prišiel z Poľska aj so svojou matkou. Zakúpil tu malý domček. Arthur zostal na Skýcove a matka odišla do Solčian (okres Topoľčany), kde zakúpila tiež majetok. V roku 1888 mladý Arthur povolal z Talianska murárov a začal stavať kaštieľ. Stavba kaštieľa trvala päť rokov. Kaštieľ bol stavaný v slohu gotickom a mal byť kópiou bojnického zámku. Arthu bol povahy márnotratnej, o čom dobre vedela aj jeho matka, aby majetok nepremárnil, za správcu kaštieľa ustanovila svojho chovanca Líra. Správca zámku nebol dlho na zámku. Musel sa vrátiť do Solčian, nakoľko sa s Arthurom neznášal. Majiteľ kaštieľa sa oženil a z tohoto manželstva pochádza syn Lorant. Manželstvo nebolo šťastné. Manželka mu v krátkej dobe zomrela. Oženil sa druhýkrát. Pre jeho záletnú povahu ho žena opustila, rozviedli sa. Toto manželstvo ho pripravilo o majetok, ktorý mal v Poľsku, dal ho bývalej žene ako odstupné.

Oženil sa tretí raz so svojou dvornou dámou. Ani toto manželstvo nebolo šťastné, lebo Arthur vyhľadával vždy iné ženy. Vo svojej zvieracej vášnivosti vyhľadával si najkrajšie dievky a ženy z dediny. Obete svojej lásky obdaroval peniazmi, alebo kúskom zeme. Jeho potomkovia aj teraz žijú na Skýcove. Z manželstva s dvornou dámou mal troch synov Livian, Zoart, Ďalma a jedno dievča, Jolana, ktorá v 10 rokoch zomrela, pochovaná je v rodinnej hrobke na Skýcove. Synovia, ako jeho otec boli záletnej povahy. Jeden zo synov za prvej svetovej vojny dodával pre vojsko mäsové konzervy. Aby mohol rýchlo zbohatnúť, na miesto mäsa so konzerv dával kapustu a zemiaky. Keď mu prišli na podvod, odstrelil sa. Dvaja bratia sa odsťahovali do cudziny.

V čase keď bola komasácia, získal najúrodnejšie pozemky, docielil to tak, že usporiadal pre občanov hostiny a opíjal ich. Park, ktorý je pri kaštieli, dostal od občanov tiež za pálenku. Majiteľ kaštieľa, dľa výpovedí ešte žijúcich ľudí, bol surový. S ľuďmi, ktorí sa nepodrobili jeho chúťkam ubližoval.

Častejšie chodieval na koni do mesta na trh. Cestou, keď stretol ľudí a zle sa mu vyhýbali zbil ich. V meste zašiel na trhovisko, kde boli po zemi porozkladané hrnce. Vbehol medzi ne koňom a všetky ich potrepal a koňa namieste odstrelil. Škodu vynahradil. Ľudia ho považovali za choromyseľného.

Odescalchi aj rád vykorisťoval svojich zamestnancov. Istý remeselník, ktorý mu dlhší čas prevádzal v kaštieli čalúnické práce, nechcel mu vyplatiť. Keď tento už opakoval žiadosť, aby mu bol účet vyrovnaný, posielal svojho učňa, ktorí tiež nič nedocielil. Svoju zlosť si vylial na hradnom pánovi tak, že hádzal do neho kamene práve keď bol v spoločnosti dámy. To ho tak rozzúrilo, že strieľal do chlapca.

Odescalchi si rád potrpel, aby sa mu ľudia ponižovali a jeho považovali za vyššiu bytosť. Žiadosť občanov len vtedy vyhovel, keď ho oslovovali pán osvietený a zdravili ho, ruky nohy bozkávam.

 

 

Kostol Nanebovzatia Panny Márie

Od roku 1789 bola obec miestnou kaplankou (capellania localis) Na mieste dnešného kostola stála kaplnka. V historických prameňoch sa uvádza, že v roku 1779 ju dal nákladom 100 forintov zväčšiť Ján Keglevich. Jej dĺžka bola 4 a šírka 3 siahy. V tomto roku bola zavedená aj matrika.

Farnosť bola zriadená v roku 1809. Z tohto roku pochádza aj empírový rímskokatolícky kostol. Vyníma sa z diaľky na návrší pod Vápenným vrchom. Je zasvätený Nanebovzatiu Panny Márie. Je to jednoloďová stavba s rovným uzáverom presbytéria. Z veže, ktorá je zastrešená ihlanom, sa denne ozýva hlahol zvonov. Zvony zrekvírované počas 1. svetovej vojny boli po vojne nahradené novými. Bola to veľká slávnosť v celej obci. Vyzdobené ich viezli celou dedinou na troch vozoch ťahaných koňmi. Krstnými rodičmi boli Mária Minárová, Rozália Minárová a vdova Mária Beličínová. Jej otec Štefan Černák prispel na ich vyhotovenie sumou 25 tisíc korún.

 

 

Hlavný a bočný oltár kostola, krstiteľnica i kazateľnica pochádzajú zo začiatku 20. storočia. Na hlavnom oltári je obraz Nanebovzatia Panny Márie od J. Krauseho z roku 1908. Po oboch stranách obrazu sú sochy svätého Jozefa a svätého Antona. Bočný oltár je zasvätený Božskému Srdcu Ježišovmu, kazateľnicu zdobia reliéfy apoštolov. Vedľa kazateľnice je jaskyňa so sochou Lurdskej Panny Márie, vpravo pri vstupe do kostola je Boží hrob. Oltár so Sedembolestnou Pannou Máriou pochádza z 50-tych rokov. Pôvodné maľované obrazy krížovej cesty boli v 60-tych rokoch nahradené reliéfmi.

Kostol bol zrenovovaný v roku 1938 počas pôsobenia kňaza Štefana Halmoša v Skýcove. Šindľovú strechu nahradila škridľa. Drevené okná boli vymenené za železné, kostol bol vymaľovaný zvnútra. Obrazy s biblickými výjavmi na strope – Búrka na mori, Ježiš v Getsemanskej záhrade, Ježiš so svojou Matkou, Posledná večera, evanjelisti Matúš, Marek, Lukáš a Ján – financovala rodina Pavla Matejovho, rodina Minárová a podľa finančných možností i ostatní veriaci. Opravená bola farská budova, oplotený bol i cintorín.

Z iniciatívy kňazov, ktorí v obci pôsobili po vojne, boli vykonané rôzne úpravy kostola i jeho okolia – položená bola dlažba v kostole, opravený bol múrik okolo fary, oplotený bol cintorín. Veľkými úpravami prešiel kostol počas 13-ročného pôsobenia kňaza Ignáca Šurína. Rozšírený bol chórus i sakristia, vymenené boli lavice, vykonaná bola izolácia vonkajších múrov, kostol bol omietnutý zvonka. Značne poškodený organ bol v roku 1992 nahradený novým.

V roku 2002 bol kostol vymaľovaný. Náročnú prácu vykonali miestni občania František Lukáč, Peter Lukáč a Michal Rajnoha. Zreštaurovaný bol hlavný oltár aj bočné oltáre, položená bola dlažba na schodoch i okolo kostola.

V marci 2006 sa stal kňazom v skýcovskej farnosti Stanislav Gajdoš. Úprimný a skromný človek si veľmi rýchlo získal uznanie a obdiv všetkých Skýcovčanov. Počas jeho krátkeho pôsobenia  v obci bola vymenená škridľa na fare, opravený bol oporný múr, oplotená bola farská budova i záhrada, vymenená bola spovednica.

 

Text je z publikácie Mgr. Heleny Juríkovej o Skýcove