Preskočiť na hlavné menu Preskočiť na obsah
Preskočiť navrch stránky Preskočiť na koniec obsahu

Rok na dedine

Popri prácach na poli a pálení vápna ženy vykonávali rôzne práce v domácnosti. Niektoré robili každý týždeň, iné záviseli od ročného obdobia.

Pečenie chleba

„Kto si chlieb neváži ani koláče si nezaslúži,“ hovorí jedno slovenské príslovie. Chlieb mali naši predkovia vo veľkej úcte. „Na chlieb sa ťažko robí,“ hovorievali. Keď gazda či gazdiná chlieb načínali, prežehnali ho. Ak chlieb spadol na zem, pobozkali ho. Chlieb sa piekol doma v peci obyčajne na konci týždňa. Cesto si pripravila gazdiná večer. Do dreveného koryta preosiala chlebovú múku, nastrúhala uvarené zemiaky, pridala soľ, rascu a kvások. Pripravila ho z nácesty. Bol to kúsok cesta, ktoré si gazdiná odložila z predchádzajúceho pečenia. Pripravené cesto vymiesila a nechala ho do rána vykysnúť. Ráno zakúrila do pece. Kým sa pec vyhriala, vyváľala z cesta bochníky. Pomúčila ich, vložila do ošietki, ktorú vyložila valadienkou, aby cesto ešte podkyslo. Keď bola pec vyhriata, ohrablom vybrala žeravé uhlie. Vlhkou handrou potrela tlo, chlieb vyvalila na lopatu, potrela ho vodou, aby mal peknú kôrku a vložila ho do pece. V nej sa piekol dve hodiny. Dobre upečený chlieb poznala gazdiná podľa zvuku, keď po ňom pobúchala. Zo zvyškov chlebového cesta sa upiekli osúchy, potreli sa cesnakom a jedli sa s kyslými polievkami.

Pranie

„Prala som ja na potôčku, prala som, prala som...“ Tak sa spieva v jednej slovenskej ľudovej piesni. Aj na Skýcove sa pralo na „hornej stuni“. Prameň vody, ktorý vytekal z Vápenného vrchu, tiekol rúrou do dreveného válova. Okolo boli štyri penky, drevené klátiky, na ktorých sa doma vypraté šaty prali piestom, plákali sa v tečúcej vode, až kým z nich netiekla čistá voda. Na hornú stunu chodila prať celá dedina. Búchanie piestov sa ozývalo od včasného rána. V drevenom válove sa pralo v zime i v lete. Pri praní sa dodržiavali isté zásady. Nižšie sa pralo tmavé a vyššie bledé šatstvo. Doma sa pralo ručne. Hrubé šaty sa zvárali, tenšie sa drhli v rukách v šiafe alebo v koryte. Pralo sa mydlom, ktoré sa varilo doma, neskôr sa kupovala sóda. Biele šaty sa svetlili svetličkou. Suché šaty sa valchovali, neskôr sa používali žehličky, do nich sa dávalo žeravé uhlie.

Varenie lekváru

V minulosti sa na dedine ovocie nezaváralo. Hrušky a jablká sa na jeseň krájali na tenké plátky a sušili sa v peci. Štiepanički boli v zime veľmi chutné. Slivky sa sušili celé, v zime sa z nich varila kyslá polievka. Ak bola veľká úroda sliviek, varil sa z nich lekvár. Na lekvár sa používali bistrickie slivky alebo ďuriangi. Bistrickie slivky sa zbavili kôstok, vyštíkali sa. Ďuriangi sa pretreli cez sito a naliali sa do medeného kotla. Slivky sa neustále miešali veslom, aby neprihoreli na dno. Keď sa povarili, vznikla riedka masa, brečka, ktorá postupne hustla. Lekvár sa varil aj celý deň, preto pomáhali nielen domáci, ale aj príbuzní a susedia. Keď sa dováral, často sa naberal na tanier, nechal sa vychladnúť a skúšal sa, či sa už neleje a drží sa na lyžici. Uvarený lekvár sa naložil do hrncov. Dobre uvarený lekvár chytil na vrchu kôrku, nesplesnivel a vydržal po celý rok. V zime sa používal na slíže, perky alebo do koláčov.

Nakladanie kvasenej kapusty

„Od kapusty chlap hustý,“ často sa hovorievalo. Sudová kapusta bola obľúbeným a častým jedlom počas dlhej zimy. Varila sa z nej polievka s údeným mäsom, obľúbené boli rezance aj halušky s kapustou. Pestovala sa v záhradách i na poliach. Na jeseň sa kapusta nakladala do drevených sudov. Sud sa zvnútra vyumýval, potrel sa cibuľou a do neho sa vkladala kapusta pokrájaná nožmi na rezance. Posypala sa soľou, čiernym korením a rascou. Často sa do nej dávali aj plánky. Jeden z členov rodiny si vyumýval nohy, obliekol si biele gate, na hlavu si dal šatku a dlávil kapustu nohami. Keď bol sud plný, kapusta sa prikryla čistým bielym plátnom, naň sa uložili dosky a zaťažili sa kameňom. Nechala sa vykysnúť v teplej miestnosti a potom sa vyniesla do komory.

Zabíjačka

Zabíjačka bola na dedine oddávna slávnostnou udalosťou nielen pre chovateľov ošípaných, ale pre celé príbuzenstvo. Niektorí gazdovia si zabíjali sami, iným robil zabíjačku mäsiar. Mäsiar zaklal kŕmnika nožom, gazdiná chytila krv do misky. Dala ju uvariť, používala sa do huriek. Spočiatku sa prasce opaľovali, až neskôr sa obárali v koryte. V minulosti sa rozoberali na stole, neskôr sa zavesili na háky. Vybrali sa vnútornosti. Hlava, pľúca, pečeň, srdce a kože sa uvarili. Mäso z uvarenej hlavy, srdce a jazyk sa pokrájali. Pridali sa koreniny, cesnak, soľ a vývar. Masa sa natlačila do deda a babi, do žalúdka a časti hrubého čreva. Urobila sa sa tlačenka, prezburš. Tenké črevá sa plnili mäsom na klbáski. Mäso sa pokrájalo, pridali sa koreniny, rasca a soľ. Hurky sa robili z krúp, až neskôr ich nahradila ryža. Do uvarenej ryže sa pridala krv, uvarené pľúca, pečeň, smažená cibuľa a koreniny a naplnili sa hrubé črevá. Črevá sa umývali aj dve hodiny. Občas sa posolili a prepláchli. Zo slaniny sa vytopila masť. Časť slaniny sa dala do priesolu a spolu s mäsom a tlačenkou sa údila v komíne. Po rodine a susedoch sa zvykla roznášať výslužka: kaša, hurky, mäso a oškvarky.

Driapanie peria

V domoch, v ktorých mali dievky, chovali gazdiné husi. Do jesene ich ošklbali, perie dávali do vankúšov. Len čo sa začali predlžovať večery, začali ho po domoch driapať. Perie sa driapalo i niekoľko večerov. V dome sa zišlo aj dvadsať žien a dievčat. Pri svetle sviečok alebo petrolejových lámp sa všeličo pospomínalo. Najmä staršie ženy rozprávali o bosorkách, čo odoberali kravám mlieko, o mŕtvych, čo
chodili svojich príbuzných mátať, o čaroch, ktorými si chceli dievčatá získať mládencov aj o bosoráctvach, ktorými sa malo niekomu ublížiť. Veru, vtedy by najmä deti neboli vyšli na dvor ani za svet. Inokedy bola nálada veselšia, hlavne ak na driapačkách bolo viac mladých dievčat. K nim sa pridali mládenci a dom sa ozýval spevom.

Spievali sa aj tieto piesne:


Kebi tieto hori papierovie boli,
skícovskie ďieučence pisárki bi boli.

A tá naša Anka tá bi spisuvala,
žebi hu susetka za nevestu zala.
Ale hu susetka za nevestu nesťe,
že má dlhí jazik, robiť sa jej nesťe.

Alebo:

Pri potvočku fijalvočku ďieučina trhala,
sala si tan na trávičku, žalosne plakala.

Hor choníčkon, dol choníčkon, luďie prechoďili,
čože ťi je, ďieuka moja, k nej sa primluvili.

Či ťi oťiec alebo mať niečo urobili
a či ťa len mrcha luďie rečou obrazili.

Oťiec ma nie, maťi ma nie, brata son nimala,
len banujen, že son čerá večer rúčku dala.

Keď sa perie podriapalo, gazdiná nachystala oldomáš, pohostila driapačky pálenkou a koláčmi.

Priadky

Popri páraní peria sa ženy v zimnom období schádzali aj na priadkach. Z vláken, ktoré získali z konopí, uviazali kúdele na praslicu a z nich priadli nite. Spočiatku nite motali na vretená, neskôr začali používať kolovrat. Stupkou dávali do pohybu koleso. Pomocou hrubej nite sa pohyb preniesol na vreteno, na ktoré sa motali nite z kúdele. Z nich sa potom tkalo plátno na krosnách. Okrem konopí sa priadla aj ovčia vlna, z ktorej si zhotovovali muži pančuchy.


Spev znel aj pri tejto práci:

Pradú, pradú pradulienki
po jenej domou, po jenej domou.
Kerá najviac napraďieťe,
dološťe na moj, dološťe na moj.

A tá Marka richtárova
najviac napriala, najviac napriala.
Pošliťe jej pre miliho,
nech sa ponáhla, nech sa ponáhla.

 

STRAVOVANIE ĽUDÍ

Strava ľudí v minulosti závisela predovšetkým od sociálnych pomerov rodiny. Základnými potravinami boli chlieb, mlieko a mäso z domácich zvierat a hydiny. Chlieb sa piekol z chlebovej múky doma, prejavovala sa mu patričná úcta. Po žatve sa obilie vozilo do mlyna, kde sa zomlelo. Plná múčnica v komore bola zárukou, že rodina nebude hladovať počas dlhej zimy. Častým a obľúbeným nápojom bolo mlieko, najmä kravské. V chudobnejších rodinách pili kozie alebo ovčie mlieko. Pilo sa teplé i prevarené. Z kyslého mlieka sa odhrieval tvaroh a v zbonke sa mútilo maslo. Obľúbeným nápojom bol cmar. Ľudia verili, že pomáha liečiť pľúcne choroby. Ďalšími surovinami boli zemiaky. Jedli sa varené, pečené so slaninou alebo s oškvarkami a pripravovala sa z nich polievka. Využívali sa i strukoviny a rôzne druhy zeleniny, najmä nakladaná kapusta. Na raňajky, frištuk, sa striedavo jedli vodové alebo mliekové zámelki, rascová polievka, čierna alebo biela káva, chlieb s maslom, praženica a pečené zemiaky so slaninou. Na obed sa pripravovali rôzne druhy polievok: fazuľová, hrachová, šošovicová, zemiaková, kapustová, zeleninová, tekvicová, šalátová, slivková, hríbová, ale i cícerová a zo slovienky. Polievky sa pripravovali sladké alebo kyslé. Kyslé polievky sa varili v stredu a v piatok.V strave prevládali múčne jedlá: rezance s tvarohom, lekvárom, s kapustou, s vajcom, trhance, lekvárové perky posypané makom, orechami alebo tvarohom, šiflíki, slivkovie kniedle s makom, šišky, fánky, lokše s tvarohom a parenice.

Koláče sa piekli len na ročité sviatky: tvarohové, lekvárové, makové alebo orechové. Na Vianoce a Veľkú noc sa piekla calta alebo štedrák. Na svadbu sa piekol mrván.

Mäso – hydinové (husi, kačky, morky, sliepky), bravčové, hovädzie, baranie a občas aj divina – sa kozumovalo zriedka, obyčajne v nedeľu alebo pri rôznych rodinných oslavách. Najčastejšie sa pripravovalo varením a pečením. Večera sa osobitne nepripravovala. Jedli sa zvyšky od obeda, alebo komu čo zachutilo, najčastejšie mlieko a chlieb. Najčastejším nápojom bola voda. V každom dvore bola vykopaná studňa. Na hornom konci dediny nosili vodu vo vedrách z prameňa, ktorý vyvieral z Vápenného vrchu. Okrem toho bolo veľa studničiek v chotári, kde sa mohli ľudia občerstviť počas sezónnych prác, alebo si vodu nosili z domu v hlinených krčahoch. Z alkoholických nápojov pili muži gajst, lieh rozriedený vodou, ktorý kupovali u Žida.

Pri rôznych prácach mimo domu – pálenie vápna, kosenie a sušenie sena, žatva – používali na prenášanie jedla hlinené hrnce, dvojačky. Mlieko nosili v sivákoch a vodu v krčahoch. Chlieb nosili zakrútený v utierke, vo valadienke. V letnom období sa v strave využívali aj lesné plody – maliny, černice, ale najmä hríby. Sušené sa používali na prípravu polievok. Kyslá hríbová polievka sa varila v pôstne dni na Štedrý deň, Veľký piatok a Popolcovú stredu.