Preskočiť na hlavné menu Preskočiť na obsah
Preskočiť navrch stránky Preskočiť na koniec obsahu

Remeslá na Skýcove

Aj keď nevedomky, prevažná väčšina ľudí sa venovala svojim koníčkom, alebo vykonávali rôzne remeslá. Počas dlhých zimných večerov sa ženy venovali ručným prácam.

 

Vyšívanie a háčkovanie

Ženy i mladé dievčatá chystali výbavu, v ktorej nesmeli chýbať rukávce, vankúše, ručníky, uteráky, obrusy, nástenky zdobené krásnymi, bohatými a pestrými vyšívanými a háčkovanými vzormi. Dievča sa hodnotilo i podľa toho, či si oblečenie zhotovilo samo, alebo jej ho urobil niekto z dediny.

 

Tkáčstvo a výroba odevov

Nielen výbavu, ale aj odev si ľudia zhotovovali sami. Materiál získali z konopí, ktoré pestovali na svojich poliach. Spracovanie konopí si vyžadovalo zručnosť. Po žatve sa vytrhali, poviazali do snopov a zaniesli sa do močidiel na Rakytie alebo ku kaštieľu. Keď vybeleli, sušili sa na slnku. Vysušené sa trepali na trlici. Oddelilo sa pazderie od vlákna, ktoré vyčesali železnicou. Vlákna upevnili na praslicu a priadli z nich nite na vretene. Neskôr na pradenie používali kolovraty. Napradené nite sa navíjali na motovidlo. Nite sa počítali. 60 nití tvorilo jedno pasmo, 20 pasmov tvorilo pradeno. Pradená sa zvárali, aby boli nite biele. Po vysušení sa snovali na snuvalách. Z nasnovaných nití sa urobil vrkoč. Z ďalších pradien sa robili klbá. Z nich sa nite súkali na cievky, ktoré sa kládli do člnku. Nie každá žena dokázala založiť osnovu na návoj, navliecť nite cez brdo a niteľnice, aby sa mohlo tkať domáce plátno alebo koberce na krosnách. Z natkaného plátna šili ženy v zime oblečenie i bielizeň, plachty, periny, uteráky, košele, rukávce, ovršníky, gate, zástery, haleny. Muži plietli z ovčej vlny pančuchy, ktoré nosili v bačkorách. V zime opravovali poľnohospodárske náradie. Robili poriská do motýk a puciek, opravovali kosiská, strúhali zuby do hrabieľ, opravovali griefi a iné časti voza, vystruhovali kuchynské náradie. Z vŕby plietli koše a ošietki. Okrem týchto prác, ktoré sa vykonávali takmer v každom dome, sa v obci usadilo aj niekoľko remeselníkov.

 

phoca_thumb_l_ludia_63_zmena_velikosti

 

phoca_thumb_l_starkakrosna_zmena_velikosti


Kováčstvo

Bolo najstarším remeslom v obci. Obec vlastnila obecný dom. V ňom býval kováč. Na opačnej strane cesty bola kováčska dielňa, vyhňa. Za byt a vyhňu platil kováč obci nájom. Zhotovoval kovové súčiastky na voz, ostril lemeše na pluh, vyrábal podkovy a pribíjal ich koňom alebo volom na kopytá. Vyrábal brány na bránenie polí, pluhy a rôzne predmety pre domácnosť. V dielni mal ohnisko, v ňom pálil drevené alebo kamenné uhlie. Pomocou mechov rozfúkal oheň, do ktorého vložil železo. Keď sa rozžeravilo, kladivom formoval na nákove rôzne súčiastky. Posledným obecným kováčom v dedine bol Štefan Dodok. Vlastnú vyhňu mal aj Štefan Havran.

 

Kolárstvo

Vyučený kolár vyrábal z dreva kolesá a iné drevené súčiastky na vozy, drevené brány na bránenie polí, valce na valcovanie pôdy a rôzne drobné drevené predmety. Kolári v dedine boli dvaja, Július Švarc a Jozef Grohmann. Obaja mali vlastné dielne.

 

Stolárstvo

Stolári vyrábali z dreva okná a dvere. Sami ich farbili a zasklievali. Vyrábali i bytové zariadenie, stoly, stoličky, lavice, skrine, postele, kredence, a iné drobnosti potrebné v domácnosti. V obci pôsobili stolári Ján Géci a Jozef Belica. Po vojne sa stolárstvu venovali Cyril Pavkov a František Horvát.

 

Obuvníctvo

Obuvníci vyrábali obuv z kože. Zhotovovali ju ručne. Na zošívanie používali šijací stroj na pohon nohou. Vyrábali čižmy, topánky, sandále a pantofle. Obuvníkmi v obci boli Rudolf Kováč a Július Just. Po založení JRD v obci sa znížil stav koní, pôda sa obrábala strojmi. Kováčstvo a kolárstvo sa postupne vytratilo. S rozvojom priemyselnej výroby zaniklo i obuvníctvo.

 

Pekárstvo

Až do druhej svetovej vojny sa chlieb piekol doma v peci. Upieklo sa štyri až päť chlebov, obyčajne raz do týždňa. Po vojne si ľudia obnovili vypálené domy, ale v mnohých z nich si už pece nepostavili. V priestoroch obchodu si vzal do prenájmu dve miestnosti pekár Jozef Volárik z Uheriec. Dal v nich postaviť pekárensku pec a od 1. septembra 1947 si nosili ženy upiecť chlieb k nemu. Od 1. februára 1949 prevzal pekáreň Jozef Zelina. Okrem chleba piekol i koláče, vyrábal a predával aj zmrzlinu. V roku 1959 pečenie chleba v pekárni zaniklo. Posledným pekárom bol Jozef Topfer z Jelenca. Niektoré ženy piekli chlieb doma, alebo ho kupovali v predajni potravín.

 

Text: Monografia Skýcov - Mgr. Helena Juríková