Preskočiť na hlavné menu Preskočiť na obsah
Preskočiť navrch stránky Preskočiť na koniec obsahu

Druhá svetová vojna

Sotva sa Európa vystrábila z rán prvej svetovej vojny, napadnutím Poľska Nemeckom 1. septembra 1939 sa začal najväčší vojnový konflikt v dejinách ľudstva – druhá svetová vojna.

Mnohí Skýcovčania si vtedy mysleli: „Sme ukrytí v horách, ďaleko od svetového diania, nás sa vojna až tak nedotkne.“ Ani netušili, ako veľmi sa mýlili. Skýcov zaplatil krutú daň. Jeho obyvatelia prišli o strechy nad hlavou. Len málo chýbalo a boli by prišli aj o to najcennejšie, o vlastné životy.

Slovenské národné povstanie

Začiatkom roku 1944 sa v obci začali objavovať ľudia, ktorým sa podarilo utiecť z vlakov smerujúcich do koncentračných táborov. Ukrývali sa v okolitých horách i v rodinách miestnych občanov. Po vypuknutí SNP prišli do Skýcova 30.8. 1944 dve autá slovenských vojakov z Trenčína, priviezli zbrane a ozbrojili asi 40 mužov z obce. Ich veliteľom sa stal Rudolf Matejov. Podliehali veleniu Albína Grznára, ktorý pôsobil okolo Baťovian, dnešného Partizánskeho. Ich úlohou bolo strážiť prístupové cesty zo Skýcova do Bošian, Veľkých Uheriec a Zlatých Moraviec. Cez Skýcov sa presúvali povstalci, často dochádzalo k prestrelkám medzi Nemcami a partizánmi. Keď padli Baťovany, povstalci a s nimi aj naši 10 občania ustúpili cez Prievidzu a Handlovú k Banskej Bystrici. Začlenili sa ku skupine Trojana aj do Novobanského pluku nadporučíka Jána Zemana. V bojoch o Horné Hámre padol Skýcovčan Michal Zrasták, pri Vieske okres Prievidza Jozef Jenis, Ján Kováč zahynul pri Martine a Rudolf Klučiar v bojoch pri Vernári. Partizáni zamedzili prístup Nemcom cez Skýcov smerom na Hornú Nitru a na Bošany zarúbali cesty. Nemci sa museli viackrát vrátiť. V noci z 19. na 20. októbra 1944 prepadli Nemci horáreň v Drahožickej hute. V nej odpočíval 13 – členný oddiel partizánov, ktorý sa vrátil z diverznej činnosti. V boji zahynuli partizáni Michal Kufa zo Zbehov, Rudolf Varga z Pavloviec nad Uhom a Peter Sloboda z Temeša. Ostatní sa prebojovali z obkľúčenia. Nemci zajali horára Jozefa Grohmanna , ktorý neskôr zahynul v koncentračnom Tábore v Dachau. Zajali aj jeho brata Felixa, ktorého zastrelili v zbernom zajateckom tábore v Novákoch. Po potlačení povstania ustúpili partizáni do hôr. Zdržiavali sa aj v horách v okolí Skýcova. Od októbra 1944 to bol oddiel „Zarubežnyj“, ktorého veliteľom bol major Alexander Pantelejmovič Svjatogorov – Zorič. S ním bojoval i oddiel „ Plameň“ . Velil mu Nikolaj Stepanovič Lavrik – Putilov. Spolu v oboch oddieloch bolo okolo 280 mužov i žien.

V horách v okolí Zlatna a neskôr aj v Skýcove operoval partizánsky oddiel „ Národný pomstiteľ“ , ktorého veliteľom bol Viktor Ivanovič Maximov . V ňom pôsobilo okolo 400 partizánov. V partizánskych oddieloch boli príslušníci rôznych národov - Rusi, Slováci, Česi, Bulhari, Francúzi, Maďari, Poliaci, jeden Angličan a jeden Turek. Až do neskorej jesene mali v horách na Bukovine, na Stratenom vrchu a na Pieskoch bunkre. Povozníci z obce im vozili potraviny a krmivo pre kone. V decembri 1944 prišli do dediny vlasovci. Naši občania si mysleli, že sú to partizáni a išli za nimi. Keď zistili, o koho ide, bolo neskoro. Vlasovci zajali Pavla Pavčeka, Bartolomeja Dávida, Jána Gahéra a odviedli ich do koncentračných táborov. Vrátili sa po vojne s podlomeným zdravím. Zima v roku 1945 bola tuhá, napadlo veľké množstvo snehu. To prinútilo partizánske oddiely stiahnuť sa do dediny.

Ubytovaní boli po domoch, občania im poskytovali strechu nad hlavou, stravu, ošetrovali ranených. Najpočetnejšou partizánskou jednotkou v horách Tribeča a Pohronského Inovca bola Nitrianska partizánska brigáda, ktorej velil plk. Gennadij Avdejev Smirnov. Spolu s partizánskymi skupinami ovládali priestor v trojuholníku Partizánske – Topoľčany – Zlaté Moravce. Partizáni sa v obci zdržali až do polovice februára, do presunu na front cez rieku Hron neďaleko Orovnice. Presun sa uskutočnil 15. februára za veľmi ťažkých podmienok. Rozvodnená rieka a krutá zima si vyžiadala veľké obete. Tí, ktorí sa prebojovali cez frontovú líniu, boli začlenení do II. ukrajinského frontu , ktorému velil maršal Malinovský. Prechodu cez Hron sa zúčastnili aj Skýcovčania Ján Jurík, Ján Fábry, Jozef Gajdoš, Štefan Baštrnák, Ján Zrasták, Jozef Šútor, Rudolf Šútor, Peter Žikavský a Tomáš Matejov, Pri prechode cez Hron bol ťažko zranený Ján Fábry. V nemocnici mu postupne amputovali obe nohy. Peter Žikavský bol s ťažkým zranením prevezený do nemocnice. Pravdepodobne neprežil. Stopa po ňom končí v nemocnici. Časť partizánov z oddielov Zarubežnyj a Národný pomstiteľ sa neprebojovala k Červenej armáde a vrátila sa do našej obce, niektorí prešli do Zlatna.